Vízia chvál

Svätopisci nás skrze Sväté písmo opakovane vyzývajú, aby sme chválili a uctievali Boha. Stále dookola na nás apelujú, aby sme na Boha nezabúdali a vzdali mu potrebnú úctu. Robia to azda preto, že by inak Boha nemal kto chváliť? Nie. Chváliť Boha prináša osoh najmä nám. Najlepšie o tom hovorí svätý Pavol v 1. kapitole listu Rimanom , kde opisuje dôsledky toho, že ľudia prestali chváliť Boha a uctievať jeho meno.

Preto sme sa ako spoločenstvo rozhodli, že my chceme byť tými, ktorí budú uctievať Boha nie len svojimi životmi, ale aj svojimi perami. Zároveň chceme pozvať každého, kto si ctí Boha, aby sa pridal k nám a pripojil svoj hlas k modlitbe chvály.

Tieto chvály budú oslavou Boha a zároveň aj našou modlitbou za zjednotenie našej farnosti a dekanátu. Vieme, že naša cirkev nie je dokonalá a v mnohých veciach my veriaci nie sme jednotní. Ten Zlý priniesol medzi nás rôzne spory a nejednotu. Už sme sa pokúšali prelomiť túto nejednotu naším vlastným ľudským úsilím, ale neuspeli sme. Pochopili sme, že je veľmi ťažké sa zjednotiť na ľudskej úrovni. Preto chceme pozvať vás všetkých, ktorí čítate túto správu, aby ste sa zjednotili s nami v modlitbe, v chvále Boha. Myslím, že nech budú medzi nami veriacimi akékoľvek rozdiely či nezhody v názoroch, vždy nás bude spájať Boh, ktorý je naším otcom. Zahoďme preto všetky predsudky a poďme mu spoločne vzdať chválu a česť aká mu prináleží. Poďme my, jeho deti, predstúpiť pred jeho tvár a dovoliť mu, aby nás, hoci sme rozdielni, zjednotil vo svojom svätom mene, aby sme mohli prinášať dobré ovocie. Ovocie jednoty, nie ovocie rozdelenia.

Aj sám Ježiš nám ukazuje aká je pre nás jednota dôležitá, keď o ňu prosí nebeského otca vo svojej veľkňazskej modlitbe: „Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.“ (Jn 17, 23)